Je v poriadku, ak zamestnávateľ príjme vnútorný predpis, ktorým upraví možnosť testovania zamestnancov na ochorenia COVID-19? Dôvodov prečo by tak mohol spraviť je viac, najmä ochrana zdravia zamestnancov, prevencia, zabránenie nevyspytateľného nárastu ochorenia COVID-19 u zamestnancov a s tým súvisiace zachovanie prevádzky zamestnávateľa a pod.

Prijatie vnútorného predpisu, ktorým zamestnávateľ dáva zamestnancom možnosť nechať sa testovať na ochorenie COVID-19 je bez pochyby v súlade so zákonom. Je však v súlade so zákonom ak zamestnávateľ nariadi zamestnancom povinné testovanie na ochorenie COVID-19? Novo prijatá právna úprava (novela zákona č. 355/2007 Z.z., vyhlášky ÚVZ SR) podmieňuje splnením určitých predpokladov len vstup do prevádzkových priestorov zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb a vstup na hromadné podujatia; vstup na pracovisko alebo do priestorov zamestnávateľa sa však týmto zákonom výslovne neupravuje. Je však potrebné, aby novela zákona č. 355/2007 Z.z. a vyhlášky ÚVZ SR výslovne uvádzali aj zamestnávateľa resp. vstup na pracovisko alebo do priestorov zamestnávateľa, keď možnosť stanoviť podmienky bezpečnosti a ochrany zdravia umožňuje zamestnávateľom osobitný zákon č. 124/2006 Z.z.?

Základnou otázkou teda je, či úmyselné vynechanie pracoviska a priestorov zamestnávateľa v novele zákona č. 355/2007 Z.z. a nových vyhlášok ÚVZ SR je z dôvodu, že

(1) podmienky BOZP môže zamestnávateľ upraviť na základe osobitného zákona č. 124/2006 Z.z. a teda nie je potrebné to explicitne upravovať právnou úpravou  alebo z dôvodu, že

(2) zamestnancov na pracovisku netreba chrániť (keďže novela a vyhlášky ÚVZ SR nás majú „chrániť“ pri vstupe do prevádzok zariadení a hromadných podujatí).

Prikláňame sa skôr k tej prvej možnosti. Už v ustanovení § 1 zákona č. 124/2006 Z.z. (ďalej tiež „zákon o BOZP“) sa dočítame, že tento zákon ustanovuje

- všeobecné zásady prevencie,

- základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a

- základné podmienky na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

Podľa § 5 zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný prijať opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií.

Z tohto pohľadu nie je teda otázkou dňa, či zamestnávateľ môže alebo nemôže vyžadovať od zamestnanca výsledok testu na ochorenie COVID-19, ale či nevyžadovanie výsledku testu na ochorenie COVID-19 zo strany zamestnávateľa, a tým povolenie vstupu na pracovisko a priestorov zamestnávateľa v zásade "kohokoľvek", nie jeho porušením základnej povinnosti z pohľadu zákona BOZP (vychádzajúc z premisy, že prevádzkovateľ priestorov zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb a hromadných podujatí má zákonné splnomocnenie na vyžadovanie potvrdenia o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19 podľa zákona č. 355/2007 Z.z., pričom analogicky by mala táto povinnosť vyplývať aj zamestnávateľovi na prijatie podobných opatrení podľa zákona o BOZP; v opačnom prípade by sme museli pripustiť, že chrániť je potrebné len osoby v prevádzkach zariadení a hromadných podujatiach, ale zamestnancov na pracovisku už chrániť netreba).

Viac sa tejto téme a možnosti prijať vnútorný predpis zamestnávateľa budeme venovať na online školení – bližšie informácie TU a videopozvánka TU